V sci-fi filme „Vymedzený čas“ , ktorý sa odohráva v blízkej budúcnosti, sú ľudia platení za svoju prácu nie peniazmi, ale životným časom. Za deň práce zarobia trebárs 24 hodín ďalšieho života. Ak nezarobia, alebo niekomu neukradnú…zomrú.
So vznikom otrokárskej spoločnosti, ktorá vystriedala prvotnopospolnú, kde bolo spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a aspoň v prvých fázach rovnosť všetkých ľudí, začali otrokárom – biznismenom zlaté časy.
Žiadne mzdové náklady o odvodoch ani nehovoriac, trochu tej stravy a okovy mali „zamestnanci “ ako bonus namiesto preplácania nadčasov za prácu v sobotu či nedeľu. A zákonník práce nahrádzal zákon biča…
To feudáli to už boli iní frajeri. Zaviedli drábov ako odborárskych bossov na komunikáciu medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami a časom postupne rušili poddanstvo, aby človek mohol drieť na pánskom úplne slobodne. Čo tam po nejakých daniach a desiatkoch. Chudobnému poddanému musel stačiť spokojný úsmev jeho pána, keď si hladkal svoje plné bruško. A keď v tom prázdnom od hladu neraz hudáci vyhrávali, tak to pán veľkomožný stiahol „zamestnancovi“ z platu ako poplatok za počúvanie hudby v pracovnom procese.
Keď šľachtu postupom času vystriedala buržoázia, tak tá začala kultivovať zamestnancom ich pracovné prostredie rôznymi dômyselnými strojmi, aby z nich zvyšovaním produktivity práce dostala čo najviac. Samozrejme konala tak v ich záujme, aby človek spoznal hranice svojich možností. Mnohokrát to však zistil až in memoriam….
Marx kapitál nevymyslel. On ho len napísal. A pritom kapitál sám o sebe je v poriadku. V poriadku však už nie je jeho prerozdeľovanie.
Ako napríklad v U.S. Steele, kde v uplynulých rokoch zarábal ich prezident okolo 11 miliónov eur ročne, čo predstavuje plat zhruba jeho 500 zamestnancov. Pätinu tých, ktorých plánujú v nastávajúcich rokoch v závode prepustiť, lebo vraj nebudú mať na ich mzdy.
Socialisti nemajú nič proti bohatstvu a bohatým. Je obrovské množstvo šikovných a pracovitých ľudí. Socialisti majú výhrady proti nenásytným, ktorí symbolizujú pravú tvár kapitalizmu.
Kapitalizmu, ktorý ničí nielen ľudí, ale drancuje túto planétu so slepou predstavou nekonečného zisku. Ktorý spôsobuje vojny, kde sa dá najlepšie zarábať, celosvetovú migráciu, kde sa dá najlepšie šíriť strach a vzájomná ľudská nenávisť.
Rozdeľuj a panuj. To je heslo mocných.
Socialisti chcú spájať. Ľudí, ktorí majú opäť na rukách pomyselné okovy. Chcú zlepšiť ich životy, ktoré sú mnohokrát živorením.
Áno. Zaslúžite si minimálnu mzdu aspoň 800 eur. Ak stačí vláde a odborárom 580 eur, tak si buďte istí, že hnutiu Socialisti to nestačí.
Keď chcete vedieť, kde na to vziať peniaze, tak sa spýtajte na ministerstve obrany, načo je nám toľko stíhačiek, na ministerstve financií, ako vyberajú dane a tých čo nám dlhé roky vládnu, kedy sa už konečne prestanú vyberať provízie za kšefty so štátom.
Všetko je vec priorít. Pre Socialistov je prioritou pracujúci človek.
Pre kapitalizmus je človek prostriedkom k neustálemu zvyšovaniu bohatstva vyvolených.
Ak sa smejete predstave, že Socialisti chcú začať diskusiu o porážke kapitalizmu, tak sa váš smiech určite bude páčiť napríklad prezidentovi U. S. Steelu, oligarchom, ktorí už desaťročia riadia túto krajinu ale aj politikom, ktorí sú dlhodobo tiež aktérmi tohto bábkového divadla.
Všetci máme svoj vymedzený čas. Neprežime ho v ilúzii, že môžeme žiť len v takom svete, aký nám niekto stále nanúti.
Kapitalizmus neznamená konečnú verziu dejín. Ale môže ľahko spôsobiť ich ukončenie.
Martin Štunda