Je síce rok 2020, ale momentálne udalosti vyvolávajú asociácie na rok 1984. Teda konkrétne na kultový dystopický román anglického spisovateľa Georgea Orwella z roku 1949 s názvom „1984“.
V roku 1984 je svet rozdelený na tri mocnosti: Euráziu, Východoáziu a Oceániu. V podstate sú všetky tri mocnosti rovnaké. Vládne v nich tvrdá diktatúra, bieda a obyvatelia každej z mocností fanaticky nenávidia ľudí vo zvyšných dvoch. Všetky tri mocnosti sú neustále vo vojnovom konflikte, bojujú o tie územia, ktoré nepatria ešte žiadnej z nich a o konečné víťazstvo a vládu nad svetom, hoci sa to žiadnej z nich nemôže nikdy podariť. Hlavným hrdinom románu je úradník Winston Smith, ktorý žije v Oceánii, v Londýne.
Na čele diktatúry tu stojí tzv. Veľký brat a ústredné heslá tejto diktatúry sú:
Vojna je mier
Sloboda je otroctvo
Nevedomosť je sila
Životná úroveň sa stále zhoršuje. Winston pracuje ako úradník na Ministerstve pravdy, ktoré sa zaoberá manipulovaním všetkých článkov a historických dokumentov. Winstonovou prácou je meniť minulosť.
Dej knihy sa odohráva v jednom roku, v krajine kde neplatia žiadne písané zákony a nie je kam utiecť. Ide o zobrazenie diktatúry, ktorá vládne tak efektívne, že si ľudia prestávajú uvedomovať iné možnosti, prestávajú myslieť. Vnímajú len heslá a priemyslovo vytváranú zábavu (romány, poéziu aj hudbu vytvárajú špeciálne stroje).
Určite je všetkým veľmi dobre známy aj iný spisovateľ, Jules Verne, ktorého sci-fi knihy mnohokrát predpovedali technologický vývoj v ďalekej budúcnosti.
Človek je zvláštny tvor. To, čo sa mu niekedy zdá absolútne neprijateľné, dokáže v určitom okamihu považovať za jedinú možnosť. Tým okamihom býva najčastejšie emócia strachu a silný pud sebazáchovy. Obava z možnej straty života hravo prekoná obavu zo straty slobody.
Iste. Za dverami nám číha strach.
Ročne zomrie od hladu niekoľko miliónov detí. V zbytočných vojnách a následných genocídach ďalšie milióny. A nikto nebije na poplach, neobmedzuje pohyb ľudí a nesnaží sa ich monitorovať.
Lebo „Vojna je mier“. Lebo „Sloboda je otroctvo“. Lebo „Nevedomosť je sila.“
A strach je tak strašne ďaleko.
Samozrejme netreba podceniť momentálne nebezpečenstvo a musíme byť opatrní a disciplinovaní. Ale zároveň aj byť v strehu. Nielen voči korona vírusu , ale aj voči politikom a zákonom, ktoré sa v týchto časoch snažia prijať.
Dnes je to obmedzenie pohybu a monitorovanie ľudí cez mobily, ktoré sa ukazuje ako neefektívne a zajtra to môžu byť oveľa sofistikovanejšie metódy.
Veľký brat je totiž vynaliezavý.
Dnes sú to napríklad v Maďarsku vojaci vo vedení inštitúcií a závodov a zajtra to môžu byť vojaci vo vedení štátu.
Veľký brat môže všetko.
Je lepšie sa dnes báť, ako sa zajtra zľaknúť. Sme totiž žabou, ktorú hodili do horúcej vody a jej teplotu postupne zvyšujú. Ak si nedáme pozor už sa nám nikdy z tej vody nepodarí vyskočiť.
A niekto si bude potom pochutnávať na chutných žabích stehienkach.
Martin Štunda