Myslím, že premiér Igor Matovič nepotrebuje tradičných sto dní. To podstatné vieme o ňom už roky a to nové nám stihol ukázať hneď v prvých týždňoch svojho vládnutia…
Neschopnosť prijať zodpovednosť za vlastné rozhodnutie.
Radšej sa vyhovoril na „neschopných“ policajtov a ich prezidenta, ktorí vraj nesprávne pochopili jeho nariadenie.
Neúcta ku koaličnému partnerovi.
Odkazovať cez média predsedovi SaS, že ak sa mu niečo nepáči , tak môže pokojne odísť z vlády je slušne povedané grobianstvo.
Ignorácia zákonov.
Právne pozadie povinnej štátnej karantény, ktorá bola vyžadovaná a pritom ešte nebola zverejnená v zbierke zákonov je minimálne diskutabilné a pravdepodobne povedie k viacerým súdnym podaniam.
Premiér ako správca gubernie trnavského typu.
Ani terajšia mimoriadna situácia spôsobená koronavírusom neoprávňuje slovenského premiéra, aby sa v zahraničnej politike správal ako „sedlák“. Raz koronavírus odíde a na Úrade vlády zostane len slama z čižiem.
Valec zo Zlatej Idky.
To, že 4- členná strana OĽaNO požaduje obsadenie všetkých 72 Okresných úradov svojimi prednostami je nielen matematická nelogickosť, ale aj prejav totálnej arogancie moci. Vyhraj voľby a môžeš všetko tu už raz zaznelo.
Dianie za rúškom.
Veľa zostáva zatiaľ skryté. Tiché výmeny na rôznych úrovniach, či už zrealizované, alebo chystané. Rýchle novely a úpravy zákonov, či už „Zákona o štátnej službe“, alebo „Zákonníka práce“. Až keď dáme rúška dole z očí uvidíme reálny počet obetí koronavírusu.
Igor Matovič je skrátka politický samorast.
Veľa má vo svojom genofonde, ale dosť sa na neho nalepilo aj z jeho predchodcov v premiérskej funkcii.
Jasné. Nedáva to na Mečiara. Nedáva to ani na Dzurindu a Fica.
Dáva to na Matoviča.
Skrátka „na hulváta“.
Martin Štunda