Niet divu, že sa slovenský premiér drží núdzového stavu ako prisatý kliešť. V praxi urobil z núdze cnosť a z núdzového stavu normu a svoju pracovnú metódu.
Jeho tlačovky ma už neprinúti sledovať ani sympatická prekladateľka do posunkovej reči, ale možno by bolo vhodné neprestať pozerať na ruky Igora Matoviča.
A čítať medzi slovami jeho prehlásení.
Ak prehlási, že nebude robiť do konca roka celoplošné výmeny na rôznych postoch, tak to treba vnímať ako akt spustenia prípravy celoplošných výmen.
Riaditeľom na Úradoch práce po celom Slovensku dali podpísať presunutie zo stálej štátnej služby do dočasnej a koncom roka vyberú na ich miesta ľudí, ktorí majú vodcovu dôveru. Rozumej… správne stranícke tričko.
Chápem, že nepriateľa treba poraziť jeho vlastnými zbraňami.
Ešte zaujímavejšie prebieha výmena na postoch prednostov okresných úradov. Kandidáti sú pozývaní na ministerstvo vnútra a ktovie možno podstupujú aj vyšetrenie na detektore lži.
Takou perličkou je, že jeden horúci kandidát z nemenovaného okresu vypadol z hry, keď si dovolil kritizovať generálnu tajomníčku služobného úradu Ministerstva vnútra pre jej podozrenie na previazanosť s daňovými podvodmi.
Igor Matovič už skrátka dorástol do rozmerov celej koaličnej rady.
Sulíkovi dá možno nedeľu, Kiskovi pokoj a Kollárovi predĺži reťaz.
Róbert Fico vraj v terajších dňoch býva v kaštieli.
Ale Igor Matovič sa správa ako by sa v tom kaštieli už narodil.
Martin Štunda