I keď sa Peter Pellegrini úpenlivo snaží presvedčiť verejnosť a voličov, že sa na ľavej strane politického spektra niečo dôležité a zmysluplné deje, skôr opak je pravdou.
Keď mediálny dym trochu po čase opadne zistíme, že to čo sa v skutočnosti udialo bolo bohapusté vytunelovanie.
Ako keď sa majiteľ materskej firmy rozhodne, že už nie je schopný a hlavne ochotný „ťahať“ výhľadovo stratový podnik.
Tak si vytvorí dcérsku firmu, kde presunie zdanlivé aktíva a tej starej ponechá dlhy, pasíva a zlú povesť.
Bývalý premiér sa síce môže tváriť, že vznikol na zelenej lúke, ale ani jamky v jeho lícach nezakryjú to, čo sa skrýva pod kožou „Pelleho jedenástky“.
Ono totiž aj mľaskanie z Košíc počuť po celom Slovensku.
Odídenec zo Smeru sa tak zúfalo snaží nepodobať na Róberta Fica, že na to používa jeho metódy.
Je ešte v politickej pamäti požieranie slovenskej ľavice vznikajúcim Smerom. I keď to oficiálne Róbert Fico nazval spájaním ľavice, išlo v podstate o majetok SDĽ a európsku značku sociálnej demokracie.
Aj Peter Pellegrini nevyhnutne potrebuje na svoj marketingový produkt ľavicovú etiketu. A to hlavne preto, aby ňou prekryl názov výrobcu.
Jeho emisári už určitú dobu kontaktujú subjekty na stredo-ľavej strane politického spektra.
Či sa „Dobrá voľba“ a „ Socialisti.sk“ rozhodnú uveriť jeho snahe o spájanie ľavice, alebo v tom uvidia dcérsku spoločnosť s názvom „Smer 2.0“ ukáže najbližší čas.
Jedno je však neodškriepiteľné.
Špinavá voda preliata do nového vedra bude stále len špinavou vodou v novom vedre.
Martin Štunda