Až na letisko Sliač bolo počuť potlesk z Ameriky za vyhostenie troch ruských diplomatov. Dôvodom bolo, že podľa informácií slovenských spravodajských zložiek bola ich činnosť v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.
„Za tento krok Spojené štáty americké ‚tlieskajú Slovensku,“ uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Morgan Ortagusová na Twitteri.
Snáď len človek, ktorého nezaujíma politika, alebo politický romantik, môže považovať diplomatickú činnosť za hru gentlemanov.
Iste. V diplomacii znamená áno možno, možno predstavuje nie a nie sa nepoužíva. Ale táto šachová hra má okrem silných figúrok aj množstvo pešiakov, ktorých činnosť možno nazvať všelijako len nie diplomacia.
Každý štát má svoje záujmy a veľmoci majú megazáujmy. To, že sa momentálne nachádzame na ihrisku, kde sa práve rozohráva dôležitý zápas musíme brať skrátka ako fakt.
Máte pravdu pán premiér. Nemali by sme byť banánovou republikou. Ale nenadchýna ma ani predstava byť krajinou McDonaldov. A to vám predpokladám zrejme nevadí, že sa americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo nezastaví na Slovensku ani na kávu.
Koho noty číta nový minister obrany je očividné. Dirigentom mu je Socha Slobody a šéfom mu očividne nie je Igor Matovič.
Američania si nedávno vypočuli Merkelovej nie. Rýchlo si však našli nových „priateľov“. Zatiaľ čo u Poliakov ide o historickú nevraživosť k Rusku, v prípade Slovenska sa jedná o genetickú vadu hlbokého predklonu. Či už na východnú stranu, alebo na západnú.
Viem. Zem nie je ideálne miesto. Nie je plné cukrovej vaty a ružových jednorožcov.
Naopak. Je to tmavá jaskyňa, kde si každý hľadá svoje miesto pri ohni a snaží sa kyjakom ovaliť toho druhého, kvôli kusu mäsa z mamuta.
Ale ani tento fakt nás neoprávňuje k tomu, aby sme svoju slobodnú vôľu vložili do rúk tých, ktorí nás presviedčajú o tom , že politika je špinavá a že oni sa ochotne zašpinia za nás.
Martin Štunda