Už dlhšiu dobu rozmýšľam, či bol Igor Matovič viac toxický ako premiér, alebo teraz ako miništrant financií. Každopádne jeho škodlivá rádioaktivita bola pri oboch postoch na úrovni neslávne známeho Černobyľu.
Je neodškriepiteľný fakt, že ako predseda vlády obohatil príručku manažéra, v kapitole motivácia podriadených, o nový terminus technicus: „ Minister hospodárstva Richard Sulík je idiot“.
Tesať do kameňa.
Od okamihu ako dostal novú hračku, rozumej ministerstvo financií, stal sa z manažéra roka, pištoľník zo „Siedmich statočných“. Len škoda, že na strane Calverových banditov.
A odvtedy strieľa len tak od pása. A skoro neustále vedľa.
Zrejme podľahol sebaklamu, že na riadenie štátu ho dostatočne kvalifikovalo riadenie jeho štvorčlennej strany a na riadenie ministerstva financií skladovanie účtovných dokladov na starej povale.
Nie. Igor Matovič nie je blázon. Dobre vie, čo robí. A o to je nebezpečnejší.
Špiní všetko a každého okolo seba, aby si zakryl vlastnú špinu za nechtami. A že jej tam má.
Dobre vie, čo mu vo vláde môže prejsť a čo nie. Jeho taktika je ponúknuť verejnosti a svojim potenciálnym voličom nejakú ľúbivú verziu ako prvý a potom keď mu to neprejde, obviniť svojich koaličných partnerov z neochoty pomôcť ľuďom.
Podobne je to aj v najnovšom prípade 500 eurových poukážok. Vytiahol pol miliardy ako kúzelník z klobúka a bohorovne sa tvári, že ten klobúk je jeho. A pritom sám tvrdí, že on nemá nič a všetko patrí Pavlínke.
Záhadou pre mňa zostáva prečo neboli peniaze pre zdravotníctvo, školstvo, chátrajúcu železničnú dopravu, kolabujúci sociálny systém, ale na Matovičove zajace z klobúka áno.
Ja viem. Ide o životy. A každá zbytočná smrť je tragédia.
Lenže tomu sa dalo predísť.
Stačilo neprehádať polročné obdobie medzi vlnami. Pripraviť rôzne varianty vývoja a presunúť peniaze podľa potreby medzi rezortmi. Trebárs tie z ministerstva obrany na účet ministerstva zdravotníctva.
Americkými stíhačkami F-16 koronavírus neporazíme.
Sme opäť na Titanicu. A ako vždy, tí na horných palubách tancujú a vyhadzujú cez okná bankovky.
Avšak s hlavami pod morskou hladinou sú nám už tak potrebné, ako mŕtvemu kabát.
Martin Štunda