Moc to má s ulicou vždy ťažké. Vie, že ju raz za čas / rozumej počas volieb/ potrebuje, ale ináč jej strašne lezie na nervy. Je často hlučná, do všetkého by chcela kecať, pokrikuje, občas skáče ako opice po bráne a dáva mnohokrát nepríjemné otázky. Ulica má na sebe skrátka drzý kabát…
A tak to bolo všetko pekne pripravené…
Jedna návšteva v USA, noty pribalené do batožiny, vianočný čas plný lásky a mieru.
Skrátka taký americký príbeh s happyendom…
Ale tá ulica.
No nič. Tak jej teda ukážeme svoju silu a aroganciu.
„ Odovzdajte váš notebook a mobilné telefóny, ináč vás nevpustíme do budovy ministerstva na rozporové konanie k zmluve DCA.“
/ Rozumej: My tu určujeme pravidlá hry, vy ste nuly./
„ Máme na vás 30 minút a aj to je nad rámec.“
/ Rozumej: Ani si nevyzliekajte kabáty, len vás tu trpíme./
„Tu podpíšte pripravenú zápisnicu z rokovania…“
/Rozumej: Vaše názory a pripomienky nás nezaujímajú a nikdy sme ich neplánovali akceptovať./
„Vy nám tu nedávajte otázky, nie sme vaši študenti.“
/ Rozumej: My sme vysokí štátni úradníci, nás tu nebudú skúšať nejakí docenti a ústavní právnici./
„Ministerstvo zahraničných vecí nebude komentovať špekulácie v denníku New York Times.“
/Rozumej: Nás nezaujíma, že autorka článku je nositeľka Pulitzerovej ceny za žurnalistiku, lebo je to určite ruská agentka./
Marginalizovať, zastrašiť, zosmiešniť, zdiskreditovať…
To sú metódy, ktoré v poslednom čase používa novovytvorené ministerstvo propagandy.
A kto je jeho ministrom, si už domyslite sami.
Nech je to už ktokoľvek musím uznať, že Hitlerovho ministra propagandy má naštudovaného do detailov.
Ulica to má s mocou vždy ťažké. Ale jedno vie. Že vždy napokon príde dážď, ktorý tú všetku špinu spláchne do kanálu…
Martin Štunda.