Pani hovorkyňu, pardon, pani prezidentku, si dobre pamätám ešte z úplne prvej predvolebnej diskusie kandidátov na hlavu štátu. Zúčastnili sa jej okrem nej dvaja páni. Robert Mistrík a ešte jeden zástupca KDH. Najviac mi utkvelo v pamäti správanie sa pani Zuzany. Sedela tam bez záujmu, doslova znudene, akoby tam ani nechcela byť. Akoby vôbec netúžila byť prezidentkou…
Odvtedy ubehlo veľa vody v rieke Dunaj.
Suchý a necharizmatický Robert Mistrík vyčerpal svoj potenciál a dovtedy na chvoste prezidentských dostihov sa pohybujúca Zuzana Čaputová, začala útočiť na čelo pretekov.
Táto držiteľka medzinárodnej Goldmanovej ceny za ekológiu z roku 2016, akoby bola pokropená svätenou vodou. Alebo možno sumou 175.000 dolárov, ktoré sú súčasťou tohto ocenenia.
Táto cena udeľovaná americkou nadáciou, založenou v roku 1989 manželmi Goldmanovcami, zrejme spôsobuje zázraky.
Veľká väčšina jej majiteľov sa totiž po pár rokoch úspešne etabluje do politiky na rôznych úrovniach, v rámci celého sveta.
Či už ako ministri, poslanci, alebo rovno prezidenti…
Koniec rozprávky o smelom dievčatku Zuzane, ktorá sa rozhodla bojovať so zlom, už všetci poznáme.
Vyrástla a naučila sa pozorne počúvať a citlivo vnímať…
Ale zrejme len to, čo sa jej hodí.
Na jednej strane prijme líderku bieloruskej opozície, Sviatlanu Cichanovskú, ktorej úsilie a nádej je podľa prezidentky hodné rešpektu a na strane druhej takého Juliana Paula Assangeho prejde mlčaním. Ale citlivým…
Ja viem. Je to meno, ktoré sa v Prezidentskom paláci nevyslovuje. Možno preto, že je zakladateľom internetového portálu WikiLeaks. Toho portálu, ktorý si dovolil v roku 2010 zverejniť informácie a videozáznamy o protiprávnom americkom útoku na Bagdad, taktiež o vojne v Afganistane a v Iraku. Jeho „odmenou“ bol zatykač na jeho osobu zo strany americkej vlády a mlčanie politikov spriatelených so strýčkom Samom.
Pani prezidentka sa rada vyjadruje k dodržiavaniu ľudských práv trebárs v Číne a Rusku, čo je v poriadku. Ale v poriadku už asi nie je, keď počas návštevy v Spojených arabských emirátoch a rokovaní s úradujúcim prezidentom, otázku dodržiavania ľudských práv ani nespomenie.
Správanie sa štátu k domácemu obyvateľstvu, zahraničným robotníkom a hlavne k ženám už zrejme tak citlivo nevníma.
Ja tomu rozumiem. Priateľ môjho priateľa /čítaj USA/ je predsa aj mojim priateľom. A priatelia sa nekritizujú.
V posledných dňoch postúpila pani Zuzana do nového levelu. Začalo sa jej totiž javiť.
„ Javí sa, že prezident Putin je pripravený použiť silu.“
Ale najväčšia sranda na tom je to, že toto „ javenie“ nemala napokon pani prezidentka, ale manžel jej poradkyne , Tomáš Valášek.
To, že je pán Valášek poslancom parlamentu a pred pár mesiacmi vstúpil do Progresívneho Slovenska je určite len náhoda. Podobne ako to, že nadstranícka pani prezidentka vzišla z Agresívneho, pardon, Progresívneho Slovenska.
Kruh Zuzany Čaputovej sa pomaly uzatvára a všetko do seba pekne zapadá.
Z enviromentalistky, cez prezidentku, až k hovorkyni.
Čím hlasom sa však napokon slovenská prezidentka stala, si už radšej odpovedzte každý sám.
Martin Štunda