Martin Štunda

Najnovší predvolebný prieskum agentúry NMS Market Research pre denník SME vytvoril zdanie, že blížiace sa parlamentné voľby sa preklopili už do druhého kola podobne ako je to v prípade prezidentských volieb…

Prieskum poukázal na fakt, že sa pravdepodobne formujú dva politické subjekty, ktoré do cieľa „dostihov“ dobehnú pred ostatnými o viac konských dĺžok.

Otázne je len o koľko a aká bude napokon vzdialenosť medzi nimi.

I keď je do volieb relatívne ešte ďaleko, stať sa môže hocičo a veľké množstvo ľudí sa rozhoduje pár dní pred volebným aktom, aj tak sa zdá, že už je tu veľká množina, ktorá sa rozhodla prikloniť k potenciálnemu víťazovi.

Zrejme aj to treba vidieť za výrazným nárastom preferencií Smeru a Progresívneho Slovenska.

V svetle tejto skutočnosti sa naopak zotmelo nad nádejami iných politických subjektov.

Asi najväčšie sklamanie zavládlo v jamkách Hlasu, kde sa už asi pomaly lúčia s premiérskym kreslom. Na Ficovu konzervatívno- ľavicovo- nacionálnu rétoriku nemajú gule a čo sa týka ich liberálneho prozápadného  vajatania, tak tam volič radšej uprednostní neopozeraný originál v podobe PS.

A SASKA, ktorá mení podľa vlastných slov hru, môže pokojne po týchto voľbách zostať mimo hry. A nepomôžu ani gaťky jednej nemenovanej pani poslankyne.

Hru naopak nemení SME Rodina, ktorá chce naďalej pomáhať. Či obyčajným ľuďom, alebo firmám pána predsedu ukáže až čas. A percentá vo voľbách ukážu, či budú aj v budúcej vláde. Hodia sa totiž aj na bielu aj na farebnú bielizeň…

A prichádzame k tragédom tohoročných volieb.

Tu jednoznačne vedie reinkarnovaný politický „zombík“  Mikuláš Dzurinda, ktorý snáď konečne pochopí, že jeho maratón už dávno a definitívne skončil.

Ďaleko od neho neuteká ani expremiér Heger, ktorý si myslel, že stvoril svojou stranou Noemovu archu a pritom mu z toho vyšiel napokon Titanic.

Pozitívom jeho snaženia je, že sa s ním potopí aj množstvo tragikomických postavičiek z doby nedávnej.

A čo „fiatkový“  Igor ?

Sú dve možnosti. Buď ho jeho intuícia a arogancia dostanú a nepresiahne sedem percent potrebných pre koalíciu, alebo opäť vytiahne nejakú vilu z rukáva a bude znovu štekať z opozičných lavíc. Tam mu je zdá sa napokon najlepšie…

Jediná istota tohoročných volieb je totiž to, že s Matovičom nikto do vlády nepôjde.

Aká bude teda budúca vláda ?

Ak bude Róbert Fico aj naďalej „požierať“ potenciálnych voličov Republiky a „preťahovať“ späť svojich voličov, ktorí na chvíľu „konvertovali“ do Hlasu, tak vyhrá dominantne.

A túto skutočnosť nebude môcť ignorovať ani pani prezidentka i keď veľmi nerada.

Viem si potom predstaviť, že Petrovi Pellegrinimu budú napokon dobré aj druhé husle v orchestri. „Denacifikovaná“ Republika to možno poistí a Boris sa určite rád pridá.

Tak trochu záhadou je pre mňa stále PS. Aj keby ho nadstranícka Zuzana Čaputová určite rada videla na stupni najvyššom, zbabraná kampaň z ostatných volieb je stále výstražným mementom. A útoky na početnú vrstvu slovenských seniorov nie sú práve najšťastnejšou volebnou stratégiou.

Dokonca si myslím, že koaličný potenciál Smeru je vyšší, ako potenciál PS-ka.

Aj vzhľadom na to, že niekoľko strán sa dlhodobo pohybuje na hranici piatich percent.

SASKA, KDH, SME Rodina aj SNS môžu skončiť ako nad čiarou, tak aj pod ňou.

A veta na záver ?

Zatiaľ čo problém Smeru je v tom, že už vieme, čo od nich môžeme zhruba očakávať, tak pri Progresívnom Slovensku je hrozba práve v tom, že ešte toho o nich veľa netušíme.

Martin Štunda