Martin Štunda

Keď Robert Fico dokončil v roku 1999 premenu z vody na coca-colu a vlastnou hlavou stvoril Smer, začali pre vtedajšiu slovenskú ľavicu zložité časy.

S pravicou vládnuca Strana demokratickej ľavice ešte netušila, že spieva svoju labutiu pieseň a chystá červený koberec pre príchod nového „mesiáša“.

Pomaly sa blížila  doba súmraku…

Na Súmračnej majú zrejme doteraz ukryté vrece, do ktorého v priebehu roka 2004 nahádzal Robert Fico ľavicové subjekty a to SDĽ, SDA a SDSS. Keď napokon toto vrece prelepil nálepkou „sociálna demokracia“ bolo dielo požierania ľavice dokonané.

Že predsedovi Smeru nešlo o spájanie ľavice, ale o zbavenie sa konkurencie a získanie členstva v Strane európskych socialistov je snáď jasné každému. Už menej je jasné, či už vtedy tušil, čo za neovládateľného golema napokon vytvorí.

Ťažko presne určiť dobu kedy mu vzali z rúk šém a on stratil kontrolu nad vlastným výtvorom.

Snáď sa to stalo v roku 2012, keď sa stal Smer-sociálna demokracia jedinou vládnucou  stranou a vo pseudo-ľavicových hlavách jeho predstaviteľov sa možno začali pohrávať s myšlienkou na obnovenie ústavného článku 4 „ …o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti“.

Vyhraj voľby a môžeš všetko. Táto „kachličková doba“ priniesla so sebou ľavičiarov-biznismenov , poddôstojníkov na džíendtí  jachtách, členov klubu Baštrnák-friends a napokon aj vytvorenie akejsi falošnej virtuálnej reality, kde najdôležitejší diskurz v krajine prebiehal v Kočnerovej Threeme.

Reality, kde sa absolútne stratil kontakt s ľuďmi, ktorých mali zastupovať. Reality, kde vznikali VIP salóniky, v rámci VIP salónikov. Reality kde sa ľavica nahrádzala pragmatizmom a sociálny program charitou. A kde hocijaká Trošková mala väčší vplyv na premiéra ako občania tohto štátu. Štátu, kde už dávno začalo byť Smeru trošku veľa…

Možno nám táto postkočnerovská doba umožní prejsť akousi katarziou. Možno sa podarí vytlačiť aspoň trochu hnisu z tohto politicko-oligarchistického chorého organizmu.

Všetci asi poznáte slovenskú rozprávku „Obušok z vreca von“.

Hnutie Socialisti s.k. je pripravené vyskočiť z trhajúceho sa ľavicového vreca.

Vrátiť sa k pôvodným ľavicovým myšlienkam a k ľuďom, ktorých už politici dávno prestali počúvať.

K robotníkom so mzdami, ktoré sotva postačujú na prežitie od výplaty k výplate.

K dôchodcom, ktorí po celoživotnej drine žijú mnohokrát pod ľudskú dôstojnosť.

K mladým rodinám, ktoré sa už pri štarte do manželstva  zadlžia na niekoľko desaťročí.

A napokon vrátiť sa naspäť k našej planéte. Ktorá sa už dlho otriasa v agónii spôsobenej systémom, čo nepozná racionalitu a striedmosť, ale len bezbrehé vytváranie zisku za každú cenu a v prospech nepatrného percenta ľudí, ktorí bohužiaľ riadia tento svet.

Socialisti chcú byť tým obuškom, ktorý bude buchnátovať nových falošných ľavicových prorokov, či už sa budú vyhlasovať za progresívnych, alebo dávať ponuku dobrej voľby.

Socialisti sú voľba. Ľavicová….poctivá.

Martin Štunda