Martin Štunda

Novozvolený predseda parlamentu je skutočne zaujímavá postava na slovenskej politickej scéne. Vďaka svojej minulosti  je akoby vystrihnutý z československého filmu natočeného v roku 1988 s názvom „Bony a klid“.

Film vtedy poukázal na odvrátenú tvár socializmu a tou bola akási šedá ekonomika prezentovaná vekslovaním s bonami /alternatívna mena na nákup zahraničného tovaru v predajniach Tuzexu/a aj so samotným nedostatkovým tovarom z kapitalistického zahraničia.

Po jeho natočení však bol kultúrnymi  ideológmi zakázaný. Vtedajšej socialistickej mafii sa však natoľko zapáčilo ako boli vo filme vykreslení, že sa formou kopírovania videokaziet dostal film v podstate do každého kúta republiky.

Až keď ho videlo obrovské množstvo ľudí, tak štát rezignoval a pustil film do kín.

Boris Kollár je neodškriepiteľne emotívne a „rodinne“ založený človek.

Zatiaľ čo do svojho prvého parlamentu sa dostal vďaka predaju negatívnej emócie, čiže strachu ľudí z obrovského prílivu migrantov na Slovensko, tak na vstup do najnovšieho použil pozitívnu emóciu starostlivosti o najohrozenejšie skupiny obyvateľstva.

A zafungovala jedna i druhá.

Doteraz mám pred očami ako sa pred kamerami dušuje, že on pôjde do vlády jedine s tými politikmi, ktorí nebudú rušiť platné sociálne opatrenia. Výstavba desiatok tisícov nájomných bytov a sociálne balíčky sú pre neho červenou čiarou, cez ktorú neprejde.

Rozprávka a bytoch už nedávno skončila a podobný osud zrejme čaká aj trináste dôchodky a ďalšie balíčky predošlej vlády.

Momentálne predseda parlamentu  rozpráva už len o záväzku voči NATO dávať 2 percenta HDP na zbrojenie a o povinnosti uhradiť splátku za americké stíhačky.

Igor Matovič veľmi dobre vedel  prečo postavil základ svojej vlády práve na hnutí Sme rodina. Boris Kollár dostal v novej funkcii nový spoločenský status a urobí všetko preto, aby si ho čo najdlhšie udržal.

Aj za cenu toho, že bude mať po čase ústa plné svojich nesplnených sľubov.

Svoje vie o ňom aj bývalý televízny redaktor Pavel Jacz, ktorý natočil známe zábery z novembra 1989 a za jeho snahu o odhalenie slovenskej mafie ho vtedy dokopal jeden známy slovenský mafián.

Tu je úryvok z jeho rozhovoru pre denník SME zo 29.novembra 2017.

Prečo ste po voľbách napísali blog o kontaktoch Borisa Kollára s Petrom Steinhübelom?

„Veľmi ma nahnevalo, ako v predvolebnej debate klamal o tom, že so Steinhübelom nepodnikal. Tak som si v obchodnom registri našiel firmy, v ktorých spoločne pôsobili, a napísal o tom. Kollára som poznal, dokonca prišiel svedčiť na súd so Žaluďom. Boli príliš dobrí kamaráti. Deák, Kollár, Steinhübel bola vtedy svätá trojica. Ešte za socializmu začali predávať párky na hlavnej stanici.“

Čo hovoril Kollár na súde so Steinhübelom?

„Nepamätám si presne, čo hovoril, ale svedčil proti mne ohľadom bitky. Ja som ho pri tom nevidel. Mimo súdnej miestnosti mi len povedal, že Steinhübel je jeho veľmi dobrý kamarát.“

Kollár spoločnú firmu so Steinhübelom vysvetľoval tým, že mu ako kamarátovi požičal peniaze a za to chcel ako zálohu polovicu firmy. Žiadne aktivity v nej nevyvíjal a po vrátení peňazí vrátil aj polovicu firmy.

„Samozrejme, že to nebolo len o kamarátstve, ale normálne spolu kšeftovali. Kollára zachránila jediná vec, že bol od tých dvoch slušnejší. Stiahol sa do tých svojich zaujímavo kúpených Tatier. Za jeho vlády boli Tatry drahé a bez služieb. Nikto tam nechcel chodiť, pretože on z nich len ťažil peniaze.“

Martin Štunda