Martin Štunda

Povestná otázka Róberta Fica z februára 2019 na zasadnutí predsedníctva Smeru „ Čo si o sebe myslíš ty skur…. buze…. vyje…. ?“ bola skôr odpoveďou na to, čo si myslí predseda Smeru o svojom nástupcovi v premiérskom kresle.

Expremiér je už dlhšie známy tým, že ho ovládajú aj iní démoni ako len démon moci. Ale hovorí sa, že keď človek stratí zábrany povie čo si myslí.

A čo si myslí gin vypustený pred mnohými rokmi z fľaše coca-coly sme si už mali možnosť viackrát vypočuť.

Zadefinovalo to nielen predsedu, ale aj jeho najbližších spolupracovníkov, stranu Smer a napokon aj celé ľavicové spektrum na Slovensku. Aspoň ja som  za tie roky nezaregistroval  nejaké hromadné vyjadrenia nesúhlasu.

Občas sa síce ozval ojedinelý výkrik „Kráľ je nahý“, ale hlinený Golem kráčal neochvejne ďalej.

Peter Pellegrini nebol stvorený z Ficovho rebra. Ale ani sa nezniesol zhora na modrom obláčiku.

Prešiel si straníckymi štruktúrami Smeru a rôznymi funkciami v parlamente aj v exekutíve. Kostlivcov z jeho skrine síce zatiaľ nikto nevypustil, ale napríklad  kúpa luxusného bytu na nábreží Dunaja v hodnote 410.000 eur od firmy blízkej J & T zostala zatiaľ novinárom nevysvetlená.

Terajšia komunikácia Fica s Pellegrinim pripomína pokrikovanie na súpera pred dôležitým boxerským zápasom.

Iste. Ide o veľa. Ide o moc. I keď zatiaľ len v Smere.

Keď vyhrá Róbert Fico, dôjde pravdepodobne k štiepeniu Smeru a jeho percentuálnemu oslabeniu. A časom  ešte k väčšiemu príklonu k nacionálnym a konzervatívnym prúdom v slovenských vodách, kde už roky vládne kotlebov prúd.

Ak vyhrá Peter Pellegrini  zdedí so sebou prevažne  nekompatibilný organizmus a je otázne ako dopadne zaštiepenie Smeru trochou slniečkárstva.

Áno. Ešte je tu možnosť novej strany.

Peter Pellegrini je však hráč do prvého útoku. Už ochutnal, čo je to byť premiérom. A chce ním byť opäť. 

A na to treba veľa percent. A veľa peňazí. A veľa peňazí majú stále tí istí.

Ani Peter Pellegrini zrejme nevymyslí perpetuum mobile.

To však napriek tomu aspoň v politike stále funguje.

Martin Štunda