Martin Štunda

Myslím, že premiér  Igor Matovič nepotrebuje tradičných sto dní. To podstatné vieme o ňom už roky a to nové nám  stihol ukázať hneď v prvých týždňoch svojho vládnutia…

Neschopnosť prijať zodpovednosť za vlastné rozhodnutie.

Radšej sa vyhovoril na „neschopných“ policajtov a ich prezidenta, ktorí vraj nesprávne pochopili jeho nariadenie.

Neúcta ku koaličnému partnerovi.

Odkazovať cez média predsedovi SaS, že ak sa mu niečo nepáči , tak môže pokojne odísť z vlády je slušne povedané grobianstvo.

Ignorácia zákonov.

Právne pozadie povinnej štátnej karantény, ktorá bola vyžadovaná a pritom ešte nebola zverejnená v zbierke zákonov je minimálne diskutabilné a pravdepodobne povedie k viacerým súdnym podaniam.

Premiér ako správca gubernie trnavského typu.

Ani terajšia mimoriadna situácia spôsobená koronavírusom neoprávňuje slovenského premiéra, aby sa v zahraničnej politike správal ako „sedlák“. Raz koronavírus odíde a na Úrade vlády zostane len slama z čižiem.

Valec zo Zlatej Idky.

To, že 4- členná strana OĽaNO  požaduje obsadenie všetkých 72 Okresných úradov svojimi prednostami je nielen matematická nelogickosť, ale aj prejav totálnej arogancie moci. Vyhraj voľby a môžeš všetko tu už raz zaznelo.

Dianie za rúškom.

Veľa zostáva zatiaľ skryté. Tiché výmeny na rôznych úrovniach, či už zrealizované, alebo chystané. Rýchle novely a úpravy zákonov, či už „Zákona o štátnej službe“, alebo „Zákonníka práce“. Až keď dáme rúška dole z očí uvidíme reálny počet obetí koronavírusu.

Igor Matovič je skrátka politický samorast.

Veľa má vo svojom genofonde, ale dosť sa na neho nalepilo aj z jeho predchodcov v premiérskej funkcii.

Jasné. Nedáva to na  Mečiara. Nedáva to ani na Dzurindu a Fica.

Dáva to na Matoviča.

Skrátka „na hulváta“.

Martin Štunda