Martin Štunda

Moc to má s ulicou vždy ťažké. Vie, že ju raz za čas / rozumej počas volieb/ potrebuje, ale ináč jej strašne lezie na nervy. Je často hlučná, do všetkého by chcela kecať, pokrikuje, občas skáče ako opice po bráne a dáva mnohokrát nepríjemné otázky. Ulica má na sebe skrátka drzý kabát…

A tak to bolo všetko pekne pripravené…

Jedna návšteva v USA, noty pribalené do batožiny, vianočný čas plný lásky a mieru.

Skrátka taký americký príbeh s happyendom…

Ale tá ulica.

No nič. Tak jej teda ukážeme svoju silu a aroganciu.

„ Odovzdajte váš notebook a mobilné telefóny, ináč vás nevpustíme do budovy ministerstva na rozporové konanie k zmluve DCA.“

/ Rozumej: My tu určujeme pravidlá hry, vy ste nuly./

„ Máme na vás 30 minút a aj to je nad rámec.“

/ Rozumej: Ani si nevyzliekajte kabáty, len vás tu trpíme./

„Tu podpíšte pripravenú zápisnicu z rokovania…“

/Rozumej: Vaše názory a pripomienky nás nezaujímajú a nikdy sme ich neplánovali akceptovať./

„Vy nám tu nedávajte otázky, nie sme vaši študenti.“

/ Rozumej: My sme vysokí štátni úradníci, nás tu nebudú skúšať nejakí docenti a ústavní právnici./

„Ministerstvo zahraničných vecí nebude komentovať špekulácie v denníku New York Times.“

/Rozumej: Nás nezaujíma, že autorka článku je nositeľka Pulitzerovej ceny za žurnalistiku, lebo je to určite ruská agentka./

Marginalizovať, zastrašiť, zosmiešniť, zdiskreditovať…

To sú metódy, ktoré v poslednom čase používa novovytvorené ministerstvo propagandy.

A kto je jeho ministrom, si už domyslite sami.

Nech je to už ktokoľvek musím uznať, že Hitlerovho ministra propagandy má naštudovaného do detailov.

Ulica to má s mocou vždy ťažké. Ale jedno vie. Že vždy napokon príde dážď, ktorý tú všetku špinu spláchne do kanálu…

Martin Štunda.