Martin Štunda

Nazvať bezprecedentnú vojenskú agresiu jedného štátu voči druhému „špeciálnou vojenskou operáciou“ je buď prejavom maximálneho sarkazmu a arogancie, alebo dômyselne premyslenej komunikačnej stratégie zameranej hlavne na vlastné obyvateľstvo. Alebo aj oboje…

Ak sa dal ešte do nedávna Putin považovať v rámci udržovania globálnej rovnováhy za toho rozvážnejšieho a racionálnejšieho, tak vo svetle výbuchov na Ukrajine padla aj táto paradigma.

Ruskému prezidentovi, ktorý sa rozhodol doviesť ako Mojžiš svoj národ do zasľúbenej zeme / rozumej obnoviť „slávu“ ZSSR / sa však more nerozostúpilo.

Môžeme sa len dohadovať, čo bolo tou hlavnou príčinou.

Či podcenenie „súpera“ /aj na základe nedostatočnej spravodajskej činnosti/, alebo vedomé obetovanie staršej vojenskej techniky a mladých neinformovaných brancov, v duchu minimalizovania škôd.

Ako to však momentálne vyzerá, vojnu ani jedna zo strán nepotrebuje.

Každý deň vojny totiž stojí strašne veľa. Ľudských životov i peňazí.

V tejto situácii už nemôže vyhrať ani jedna zo strán. Môžu len so cťou neprehrať. A cieľom všetkých vyjednávačov a mediátorov, by malo byť práve to.

Prezident Zelenskyj už dostal jednoznačné odpovede a pochopil, že jeho krajina sa do NATO a EÚ nedostane. Ani jeho volanie po bezletovej zóne na Ukrajine/ rozumej napadnutie ruských lietadiel nad ukrajinským územím lietadlami aliancie, čiže de facto zapojením sa vojsk NATO do konfliktu/ ostane nevyslyšané.

Z hrdinu týchto dní sa však takto môže stať tým človekom, ktorý mohol uzavrieť obojstranný kompromis a zabrániť tak ďalším stratám na ľudských životoch, ale  neurobil to včas. História totiž býva niekedy krutá.

Putin je možno zaskočený, ako málo má na tribúne „fanúšikov“. A väčšina z nich mu navyše fandí len potichu.

Napríklad takej Číne zrejme vyhovuje aj porazené Rusko, aj Rusko ako víťaz. To prvé by bolo v pozícii submisívneho a závislého suseda a to druhé, ako partner v zápase proti strýčkovi Samovi.

Aký však napokon bude svet po Putinovi ?

Už teraz je jasné, že bude mať nové pravidlá. A tým hlavným bude neobmedzený badžet na zbrojenie. Hlasy z Nemecka a aj iných štátov EÚ sú jednoznačné…

A keďže matematika nepustí, ak niekde pridáte, inde musíte ubrať.

A ktoré oblasti to budú, je snáď každému jasné.

Nezodpovedanou otázkou tiež bude, čo s Ruskom, ktorého občania dostali na čelo Kainovo znamenie ?

Čo s národom, ktorého veľká časť nevycíti rozdiel medzi bitkou o Stalingrad v roku 1942 a bitkou o Kyjev v roku 2022 ?

Ing. Martin Štunda