Martin Štunda

Moc  je skutočne silné afrodiziakum a ešte silnejšie lepidlo. Dokáže dať dokopy naozaj bizarné veci a zoskupenia. Predošlá vláda, kde došlo k spojeniu dvoch kedysi úhlavných nepriateľov a to SNS a Mostu-Híd, bola toho žiarivým príkladom. A zdá sa, že aj v prípade tvoriacej sa novej vládnej koalície zrejme dôjde k zlepeniu zdanlivo nezlepiteľného. Ale každé akokoľvek kvalitné lepidlo môže časom stratiť na sile a začnú prevažovať odstredivé sily.

Tu sú štyri dôvody prečo sa môže po čase napokon rozpadnúť aj táto novovznikajúca  vláda.

Pokorené ego Andreja Kisku.

Tento pán Tatier, ktorý sa už videl pánom Slovenska utrpel volebný debakel a nechýbalo naozaj veľa, aby sa nedostal ani do parlamentu. Po počiatočnom šoku sa napokon otriasol a z pozície najslabšieho člena budúcej vlády začal útočiť , naťahovať čas a aspoň umelo zvyšovať svoju hodnotu. Až napokon jeho pozíciu vyjednávača prevzala prebehnutá Veronika Remišová. Bolo by naozaj pre exprezidenta potupou, keby si sám vyjednal svoju porážku.

A zatiaľ čo u jeho spolustraníkov je podľa kuloárnych informácii značný mocenský apetít môže sa v prípade ich predsedu pokojne stať, že sa  začne živiť niečím iným ako politikou. Pozemkov a peňazí má na to dosť.

Zväčšené ego Richarda Sulíka.

A máme tu už druhý „ Riškov balónik“. I keď teraz nestojí vedľa Ivety Radičovej, ale Igora Matoviča. Pripravený na menej štátu, menej daní, menej bytov, ale o to viac excelovských tabuliek, do ktorých sa mu akosi nevmestia obyčajní ľudia. Teda nie tí Igorovi.

Jeho hlavný problém je vyprázdnená SaS-ka. Ešte že tu stihla na chvíľu pribehnúť jeho spoľahlivá dvojka Lucia Ďuriš-Nicholsonová a zrejme ho zachránila pred pádom do mimoparlamentného pekla. A navyše stihla za rúčku priviesť aj strateného syna Jozefa Mihála, pre ktorého už vyutierali aj ministerské kreslo po odchádzajúcom Richterovi.

Snáď si reinkarnovaný Richard Sulík bude už dôslednejšie vyberať partnerov na raňajky, ale sebadeštrukčný Radičovej kód je v ňom zdá sa zrejme hlboko implantovaný.

Zahojené ego Borisa Kollára.

Asi najradostnejší postupujúci do finále. Odtlačovaný, zosmiešňovaný a prehliadaný líder parlamentnej strany konečne získal pocit dôležitosti.  I keď sa to možno nezdá, Igor Matovič v ňom vidí asi svojho najstabilnejšieho partnera. A ten mu je za to očividne vďačný.

Z bývalého šoféra mafiánov sa stal ten, ktorý má svojho šoféra a ochranku. Ako nejaký veľký boss.

A do vlády prichádza s veľkou myšlienkou. Postaviť byty pre všetky svoje deti. Teda samozrejme aj pre tie ostatné. Len asi ťažko nájde pochopenie u potenciálneho ministra financií. Tak aspoň o tom  natočí nejaké pekné emotívne video.

Zaskočené ego Igora Matoviča.

Predseda OĽaNO tak dlho bojoval s koalíciou a napokon aj s opozíciou, až zabudol  aké je to byť víťazom. Majster netradičných rozhodnutí a riešení je náhle postavený pred klasicky tradičnú úlohu. Zostaviť vládu.

Hneď na začiatku však urobil menšiu chybu, keď oznámil, že chce do nej  všetkých. A v spojitosti s prezidentkiným časovým tlakom sa takto dostal do ťažšej vyjednávacej pozície.

Igor Matovič je sám až príliš nezávislá osobnosť. A obyčajný určite nie je. Či je to najlepšia kvalifikácia na premiéra tejto krajiny ukáže snáď až čas.

Alebo by možno pomohol napríklad taký detektor lži.

Martin Štunda