Martin Štunda

Momentka z uplynulých dní, keď poslanec Smeru Ľuboš Blaha si pýta povolenie od Mariána Kotlebu, aby mohol prehovoriť na protestnom zhromaždení pred parlamentom, ktoré v podstate predseda ĽSNS zorganizoval, presne zadefinovala priestor, kam sa Slovensko za posledných 15 rokov posunulo.

Zo zeme, na ktorej vtedajší šéf Slovenskej pospolitosti ležal s roztiahnutými nohami a rukami za hlavou, plnou obdivných myšlienok voči Adolfovi Hitlerovi, až po toho, čo udeľuje slovo.

Ale aby sme nekrivdili len jemu, on iba vyplnil uvoľnený priestor.

A ten mu postupne uvoľňovali svojimi myšlienkami, slovami a hlavne skutkami politici napriek celým politickým spektrom.

Prerábali sa tu normy, presúvali hranice možného a prípustného a slovenčina sa nahrádzala „mazurekčinov“.

Slovensko je momentálne rozdelené presným chirurgickým rezom na dve polovice.

Z rany tečie krv a politici si v nej máčajú svoje prsty.

Pred parlamentom sú drevené šibenice a pochody takzvaných „antivaxerov“ striedajú zhromaždenia tých, čo sú na druhej strane chirurgického rezu.

Ako hľadať pravdu, keď sa už prestalo počúvať. Komu veriť, keď každý chce byť víťazom.

Rez sa viedol naozaj presne. Naprieč rodinami, naprieč priateľstvami.

Oddelil hlavu od srdca.

Martin Štunda