Martin Štunda

Rusko napadlo Ukrajinu. Nie, nedeste sa vážení čitatelia. Nie je to pravda. Aspoň nie v tomto okamihu. Ale ako pravda sa to mohlo javiť zhruba dvadsať minút v sobotu, keď americká spravodajská agentúra Bloomberg uverejnila tento titulok na svojom webe.

Po stiahnutí tejto klamlivej informácie sa agentúra ospravedlnila slovami.

„ Pripravujeme titulky pre mnohé scenáre a tento titulok bol zverejnený na našej webovej stránke nedopatrením.“

Na konci 19. storočia vyslal americký tlačový magnát William Randolph Hearst na vtedy ešte španielsku Kubu fotografa, aby sa postaral o čerstvé snímky pre prípad vojnového konfliktu medzi Španielskom a USA. Fotoreportér po príchode zistil, že v krajine vládne pokoj a nikto neberie takúto možnosť vážne, takže zaslal šéfovi telegram, že žiadna vojna nebude a on sa teda chce vrátiť domov. Hearstova odpoveď údajne znela:

„Len tam prosím zostaňte. Fotky zabezpečíte Vy. Vojnu zabezpečím ja.“

Vždy si treba položiť otázku, komu vojna prospeje ?

Odpoveď na inú otázku, komu neprospeje, je myslím jednoznačná.

Neprospeje obyčajným ľuďom. Či už v Kórei, Vietname, Afganistane, Juhoslávii, Iraku, alebo na Ukrajine.

Šesťdesiatštyri percent Slovákov je podľa prieskumu proti prítomnosti amerických vojakov na Slovensku. Mňa toto číslo vôbec neprekvapilo. Odpor proti násiliu a vojne, túžba po pokojnom mierovom živote, by mala byť základnou výbavou človeka.

Ja viem. Svet je krvavé miesto. A vládnu mu peniaze ktoré nesmrdia. A vládne mu systém, ktorého mantrou je zisk a neustály rast. Aj za cenu ľudských životov.

Politici nás chcú zastrašiť a zosmiešniť. Chcú riadiť naše myslenie, správanie a životy.

Nebudeme však žiť vo vašom Matrixe.

Nebojíme sa vás.

Martin Štunda