Martin Štunda

Raz príde taký deň. Keď prestanú intenzívne zvoniť telefóny, keď sa zrazu z vášho okolia vytratia bodyguardi a na letisku vás nečaká vládny špeciál. Skrátka, keď sa z najmocnejšieho človeka v krajine stane „iba radový poslanec.“

Peter Pellegrini sa momentálne dostal do bodu nula.

Keď si ho v turbulentnom období po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vybral vtedajší premiér za svojho nástupcu isto netušil, že mu jeho pôvodne plánovaný „biely kôň“ prerastie takto cez hlavu. Že dokáže svojim konaním tak rýchlo nechať zabudnúť na premiéra, ktorý dá ľavou  zadnou tisíc klikov na počkanie.

Róbert Fico si nechal od Pellegriniho „ukradnúť“ vládu. A urobí pravdepodobne všetko preto, aby sa niečo podobné nezopakovalo aj so Smerom.

I keď je pravda, že tá coca – cola už dávno zvetrala a pôvodná hnedá farba sa zmenila na hrdzavú, netreba zabúdať, že Róbert Fico Smer stvoril. Vlastnou hlavou a na svoj obraz. Jeho genetický kód je vpečatený od ústredia strany až po okresné štruktúry.

Pellegrinimu môže pomôcť jedine fakt, že Sauronovo oko moci stráca každým dňom na svojej intenzite. A po vyprázdnení ministerstiev dôjde k odovzdávaniu moci aj na tých nižších úrovniach. A až vtedy sa ukáže vernosť verných.

Ak si chce expremiér zachovať svoj vplyv v slovenskej politike, tak skôr či neskôr bude musieť dôjsť k jeho súboju s Róbertom Ficom. Predtým si však musí sám vyhodnotiť, či mu tá výhra alebo prehra budú stáť za to.

Či byť  kapitánom na Titanicu, alebo držať veslá na odchádzajúcom záchrannom člne. Ktorý je navyše aj tak vo vlastníctve majiteľov lode.

Nezávidím vám mister Pellegrini.

Ale aj tak.

Bongiorno.

Martin Štunda